pondelok 1. októbra 2012

Keď duša nevie dýchať

Keď duša nevie dýchať


Už som Vám spomínala, že tento rok je taký - odchodovo príchodový alebo naopak. Ľudia stoja v dlhých zástupoch a niečo im chýba. Možno i preto je toľko rozchodov v tomto roku. Možno i preto sa cítime takí stratení.. Možno len duša hľadá priestor aby sa mohla nadýchnuť.

Viete ja som si len všimla, že to nezvládame. Obe pohlavia. Všimla som si, že čoraz viac ľudí rieši ako uniknúť za hranice, mať svoju slobodu, plniť si sny alebo jednoducho len nájsť ten správny smer. Zrazu ženy nevedia nájsť tých správnych mužov a muži sa zabúdajú cítiť ako tí správni. Možno preto sa ženy cítia vo vzťahoch neocené a muži sa nevedia slobodne nadýchnuť.
Čo ak je to preto, že ženy sa chcú podobať až tak mužom, že muži zabúdajú byť mužmi?!
XXX
Pravda je taká, že tak dlho som nestretla ženu.
Takú naozajstnú.
Jemnú a krehkú. Takú, ktorá keď otvorí ústa nechŕli nadávky, takú, ktorá keď je smutná, plače, ale len sama pre seba, takú, ktorá vydrží viac ako tisíc vojakov, ale netvári sa, že nepotrebuje oporu. Takú, ktorá dokáže z mála urobiť veľa.
Takú, ktorá nepotrebuje mini sukne a štyritisíc otáčok pri striptízovej tyčke len preto aby zaujala. Takú, ktorá má svoju osobnosť, neokopírovanú. Lebo sama je originál.
Lenže tak ako som dlho nestretla ženu, nestretla som i muža.
Toho, ktorý riskuje a bojuje za to, čo chce.  Ktorý je stále tam kde ho potrebujeme, ten ktorý sa veľa smeje a je férový i keď on sám sa tak necíti. Ten, ktorý ochraňuje objatím a nie silou. Ten ktorý má predstavu o svojom svete, ten ktorý má sny a nebojí sa ich plniť. Ten, ktorý má veľa otázok. Ten, od ktorého sa veľa chceme naučiť a ešte veľa sa ho chceme pýtať.
XXX
Naproti tomu stretávam celú škálu žien, ktoré sa tvária, že sú ženy na správnom mieste a mužov, ktorí sa boja toho, že nie sú tí správni pre tie super ženy.
A ja chcem niekedy tak veľmi tým  16 násťročným dievčatám, ktoré všetky vyzerajú ako cez kopírku  zakričať : Nezabudnite byť ženami !
A tým mladým chalanom, ktorý všetci do jedného počúvajú hip - hop a sú celí potetovaní : Nezabudnite byť mužmi !
Možno preto je tak veľa rozchodov.
Pohlavia sa zmenili a ľudia zrazu nevedia vydržať vo vzťahoch.
Duše hľadajú svoju slobodu, priestor v ktorom môžu rásť a môžu byť sami sebou, bez toho aby im bolo niečo vyčítané.
A v zástupoch sú ďalší ľudia.
.len dokedy..

piatok 28. septembra 2012

Ako som chcela byt sexy ženou



Raz som sa zobudila a povedala som si. DOSŤ! Musíš mať viac sebavedomia ! Musíš využivať svoje ženské zbrane ! No, aby som to dala na pravú mieru, vôbec som nevedela ako to mám urobiť, ale potom ma napadlo, že to je možno celé jednoduché.

Začala som tým, že začnem chudnúť.
Veď každý cvičí  a upravuje jedálniček, tak prečo nie i ja?
Zobrala som to naozaj vážne !
Najprv som chcela presvedčiť o tom svoju myseľ a tak hovorím svojej mysli : Myseľ, teraz bude chudnúť telo a ty nebudeš chcieť od tela žiadny príjem sladkostí !
Normálne ma myseľ počúvla !
Na týždeň !
Hodila som pár brušákov a behala som. ( pri prvom behu som potrebovala infúziu )
Potom ma napadlo, že na čo budem chudnúť, veď dobre vyzerám a predsa nebudem ako každý kto teraz cvičí !

Hovorím si, je to v niečom inom. Celý ten šarm ženy.
A tak si teda obliekam niečo pekné, obúvam si podpätky. Mama vraví, že v nich chodím ako pštros, ale ona vždy preháňa.
Tak si teda idem, úsmev od ucha k uchu, vyzbrojená sebavedomím, ľavú nohu prekračujem a zapájam pravú, dokonalá sympfónia.
Cítim sa ako Xena.
Cítim sa ako RIhanna.
Cítim sa úžasne.

Vlasmi rozhadzujem z jednej strany na druhú (niekto mi raz povedal, že mužom sa nepáčia krátkovlasé ženy a ta som si dala príčesok ) a predomnou pekný muž. Kontrolka niekde v sebe sa mi rozvieti a hovorí mi : ALexa, vystri sa, Alexa usmej sa a tak sa Alexandra usmieva a je vystretá. On okolo mňa prejde, usmeje sa a keď je už vo väčšej vzdialenosti zakričí : Slečnaaa.
Hovorím si : Chlapec má vkus. CHlapec sa nehanbí. CHlapec je odvážny.
A tak sa letmo obzriem, usmejem sa a zistím, že chlapec drží v ruke moje vlasy.
- Stratili ste vlasy, - povie.
Ja neviem, čo sa hovorí v takej situácií. :  Ďakujem. SI zlatý,že si zachránil moje vlasy.
alebo   : Och, stále mi padajú, potvory jedne.
Nevravím nič, červenám sa a beriem si od neho svoje vlasy, čo vlastne nie sú ani biologicky moje. No na čo takú kravinu vymysleli !!!!

Napadlo ma, že niekde som urobila chybu. Idem teda na diskotéku. Vlním sa ako užovka, vlním sa ako sexi tanečnica, spozoruje ma muž okolo 40 tky, pristúpi ku mne a vraví mi : Dobrá choreografia.
Stúpam, som šťastná a tak dodá : O koľkej vystupuješ bejby?
To bejby mi vadí, ale dobre nechám ho. Asi si myslí, že tancujem pre ladylicious alebo hip hop fakultu. . Celkom mi to zalichotí, no on zrazu dodá : Vždy som chcel spoznať striptízovú tanečnicu.

XXX
Idem domov.
Zmývam si výrazny make - up a príčesok už nikdy nepoužijem.
Mám teda krátke vlasy.
Obujem si pohodlné topánky.
Dám si na seba niečo v čom sa cítim fajn a už nikdy nechcem byť vedome sexy ženou. Nie vždy sa to totiž vypláca :)




Láska ( od D.J.P)



Je t’aime. Te amo. Ich liebe dich. Kocham cię. I love you. Miluji Ťě. Milujem Ťa. Koľkokrát sme tieto slová niekomu povedali, koľkokrát sme to od niekoho počuli. Sú to prekrásne slová, no uvedomujeme si v plnom rozsahu čo znamenajú? Na svete nie sú viac emotívnejšie slová ako tieto. Niektorí dokonca aj v dnešnej dobe ich nedokážu povedať  milovanej osobe,  uvedomujú si akú silu a moc majú tieto slová.

Moje prvé milujem Ťa, ktoré som povedal vo svojom živote bolo v noci z 30.júna na 31.júna. v roku 2008. Mnohí z Vás si pomyslia: „Ako si môže niekto takú hlúposť pamätať? Veď to nič nie je, nič to neznamená.“ Práve v tom je ten fígeľ, že v tom je všetko. 
V tej zložitej dobe bolo všetko tak, že som sa zamiloval do zadanej baby. A aby ste sa nedivili, bolo to tak pôvabné svojím vývojom, až sa raz ocitla v noci u mňa doma. Ležali sme spolu v mojej izbe. Ona ležala na vyššej posteli, ja na vysúvacej pár centimetrov pod ňou. Držali sme sa za ruky. Ona driemala, ja som mal podopretú hlavu voľnou rukou a sledoval som ju. Vtedy som si to uvedomil. Uvedomil som si, že každý pohľad na ňu, na jej smiech, na jej tvár, každý jeden pohľad na ňu bol zmesou nesmiernej lásky.  Túžil som jej dať modré z neba, moju dušu, moje srdce, všetko len pre to, aby som videl, že je šťastná. Cítil som ako milujem jej smiech, jej dych, jej reč, jej kašeľ, jej žmurkanie. Cítil som ako milujem jej oči, uši, pery, tvár, nos, znamienka, úsmev, pohľad, hlas. Ako milujem jej povahu, jej názory, jej osobnosť, jej tvrdohlavosť , jej panovačnosť. Videl som v nej môj symbol šťastia a radosti, môj dôkaz života a elánu, bola mojím odrazom lásky a nehy, mojím obrazom obety a ľudskosti, mojou maľbou krásy a pôvabu. Bola mojím teplom v zime, mojím svetlom v tme, mojím heroínom, mojou vodou, mojím vzduchom. Bola mojou oporou a ochranou pred zlým svetom, mojou obranou pred bolesťou a smútkom, mojím štítom pred urážkami a neúspechom. Láska, neuveriteľná a všemocná ma obklopila a túžila po tom byť vypočutá.
- Milujem Ťa... – povedal som potichu, no jasne a zreteľne.
Rýchlosťou ako keď sa na semafore na prechode pre chodcov menia farby zo zelenej na červenú, takou rýchlosťou otvorila oči. Zahľadel som sa do nich tak ako nikdy predtým. A videl som v nich všetko. Bolo to ako sa dívať na tisícky hviezdnych galaxií v zmesi miliónov farieb. Bolo to ako keď Kopernik zistil, že centrom našej sústavy je Slnko,  ako keď Kolumbus zakotvil na brehoch Ameriky, ako príjemná bolesť hlavy z jablka, ktorá padlo Newtonovi na hlavu. Videl som v jej očiach porozumenie,  ba čo viac jej pohľad mi dal pocit, že cítila moju lásku cez tie slová. Cítila, že tie dve neskutočné slová sú plné úprimnosti, rešpektu a nesmiernej pokory voči nej. V tej jednej jedinej sekunde, keď som sa jej ponoril do duše skrz jej nádherné oči som pocítil ako veľmi ju milujem.
A ako je to teraz? Stále ju milujem rovnako, ak nie viac...

Preto si vždy uvedomme aké mocné sú slová milujem Ťa a čo všetko dokážu spôsobiť. Komu by sme ich mali povedať, ku komu cítime naozajstný, ten prekrásny cit, ktorý sa žiaľ nedá nijak širšie opísať ako slovom, láska. Nepoužívajme slová milujem Ťa len tak, z poblúznenia, z očarenia, zo sympatií k niekomu na to, aby sme s ním mohli manipulovať. A zároveň si vážme, ak máme tú česť a dar, že nám niekto tie krásne slová povie a cítime tu lásku z druhej strany. Vedzte, že nie každý na tomto svete je milovaný, alebo ešte horšie, nemiluje.

A čo Vy, pamätáte si kedy a komu ste povedali svoje prvé „Milujem Ťa“ ? 
 

D.J.P.

Rozchody rozchodit


Vonku pršalo. Už aj to počasie bolo depresívne. On sa ku mne naklonil, zmenil hlas a vravel : Nefunguje to. Nechápala som o čom hovorí. Potom ma napadlo, že hovorí o firme, určite krachuje alebo niečo také. V takých momentoch by sa malo povedať : TO MI JE ĽÚTO alebo niečo na povzbudenie : TO BUDE DOBRÉ po prípade TY TO ZVLÁDNEŠ ! Tak teda sedím v tom aute, hovorím mu, že to zvládne, že sa určite nájde niečo iné a on nechápavým výrazom na mňa pozerá a dodá : Nefunguje to nám dvom.

Otvára plynule ústa akoby čítal rozprávku : Vieš sme iní obaja. Je vždy lepšie keď pôjdeme od seba teraz ako neskôr, ale môžeme ostať kamaráti.
( Rozmýšľam či mu mám vraziť teraz alebo neskôr )
- Si skvelá ženská naozaj.
( Áno, áno, vrazím mu teraz )
- Nechcem aby si bola smutná, nikdy som ťa nechcel zraniť, ale myslím, že chcem od života niečo iné ako ty.
( Pravý hák, ľavý hák )
Tak teda ešte stále sedím v tom aute, vonku prší, chcem sa opýtať : A prečo? Čo som urobila? ČO sa stalo? Veď pred týždňom si mi hovoril , že ma miluješ. Bože, v tom sú určite drogy, však?
- Prečo mlčíš? spýta sa ma po svojom monológu a ja som si istá, že teraz prišla chvíľa na moje bojové umenie, plač alebo to je priestor na dramatickú otázku : Ty máš inú?
Lenže ja sa ho to nespýtam, neukážem mu moju silnú pravačku, ale s nádychom poviem : Dobre, ako chceš.

1. týždeň - neraňajkujem, neobedujem, nevečeriam, nežijem. Segra mi vraví, že to bol kretén, ale nechcela mi to povedať.
Brat mi vraví : Mám mu rozbiť držku?
Kamoška č. 1  : Ty si  zaslúžiš niečo lepšie.
Kamoška č. 2 ( ezoterička ) : Zlato, to je karma, všetko je tak ako má byť. Vesmír to tak chcel .
Kamoška č. 3 : Prejde ho to a ozve sa, to sú muži.
Kamoš č. 1 : Takže si môžeme dať rande?
Kamoš č. 2 ( gay ) : Ale mal sladučkú tváričku.

2. týždeň - píšem, veľa píšem, píšem básne. Používam slová ako : hajzel, zlomené srdce, nezlomíš ma, zlomil si ma, nenávidím ťa, milujem ťa.
Popri tom plačem a kolegyňa mi povie: Vyzeráš naozaj zle.
Poviem jej, že ďakujem.
( ešte stále sa neozval )

3. týždeň
Začínam cvičiť, kúpila som si nové handry a v sobotu idem s babami na žúrku. Som krásna, vyrovnaná žena, kúpila som si knihu :  The Secret. AK budem vyžarovať lásku, láska sa ku mne vráti. V sobotu vyžarujem dopyt po pohárikoch, tancujem sexi ... tancujem nemotorne...tancujem a padám.. som opitá..plačem..som opitá a zúfalá. Píšem mu.. Zaspím pri písaní, idem domov.
( ešte stále sa neozval, ale vraj ho videl kamarátov bratranec, ktorý ma ženu a ona má kamošku a tá vraj s ním chodí teraz von )
Zabolelo ma to.
4. - 5.- 6. týždeň - Neozval sa.
7. týždeň - Videla som ho pri nákupnom centre. Videl ma a spýtal sa ma ako sa mám? Vravela som, že úžasne. Myslím, že mi neveril. Predstavil mi svoju novú priateľku, bola pekná a vysmievala sa mi očami. Zničím ju.


Sme od seba 128 dní.
Neozval sa mi.
Nezničila som ju.
Zdvíham šampanské a rozmýšľam, že sme sa vôbec k sebe nehodili. Bol chladný a myslel si, že zožral všetku múdrosť sveta.
Presne o 30 dní dostanem od neho prvú správu.
Spýta sa ma v nej, či som šťastná. A nezabudne dopísať, že mu chýbam.


Už nikdy mu neodpíšem.
Rozchody treba len rozchodiť :)

utorok 14. augusta 2012

Chlapi neplačú

 
 
Vravel mi, že chlapi neplačú. Pýtala som sa ho prečo a on na to, že na to sú ženy, aby plakali. Vravel mi to vtedy, keď sme sedeli v aute a rozprávali sme sa o niečom veľmi smutnom. Oči mal lesklé, ale ani jednu slzu nedal von. On plakal, ale tak, potichu, aby som tie slzy nevidela.

Muži mi vravia, že neplačú.
Hovoria to vždy, keď sa cítia trochu zranitelnejšie ako inokedy a ja im nikdy neverím. Videla som plakať môjho otca, keď som stála pred zrkadlom v dlhých ružových šatách a on si v tú chvíľu uvedomil, že som vyrástla.
Videla som plakať môjho kamaráta, keď sa rozišiel so svojou frajerkou a kričal na mňa, že ju tak veľmi miluje.
Videla som plakať chlapa, ktorý ma nechcel stratiť.
Videla som plakať aj svojho brata, keď sme sedeli na drevenej lavičke pred nemocnicou.
Muži plačú.
Viem to.
Keď je najhoršie, keď už cítia, že je veľmi, veľmi zle.
Keď vedia, že niečo stratili, niečo pokašľali.

Neviem kto to vymyslel, že muži musia byť mužní a nesmú plakať.
Netvrdím, že stále, ale vtedy keď cítia, že musia.
Neviem prečo majú pocit, že pred nami nemôžu, že my sme tie, ktoré sú zraniteľnejšie.
Sme, ale my si tie smútky neodkladáme, my sa ich postupne zbavujeme.
Lebo možno keby plakali vtedy keď to cítia, že musia, bolo by im ľahšie a bolo by ľahšie aj ženám, aby sa o nich nemuseli toľko báť.

štvrtok 26. júla 2012

4. KAPITOLA (NE)NECHAJ MA ÍSŤ

Bolo poludnie na ďalší deň keď som premýšľala nad tým, prečo by som mala ísť do toho supermarketu za Damasom.
Nenachádzala som však žiadne racionálne odpovede a tak som jednoducho len išla. Bol tam, pri rovnakom regály ako včera, jemne zdvihol zrak a povedal aby som počkala. V hlave som si hovorila, že mu dávam päť minút ak nepríde, tak idem domov. Samozrejme, že som mu nedôverovala. Damas bol však rýchly, nezabudol si však obliecť svoj obľúbený sveter.
Ihneď som sa začala smiať.
-Niekedy vás zoberiem do obchodov - povedala som, keď kráčal predomnou potichu.
- Kam ideme? - vypytovala som sa netrpezlivo.
- Laura, mlč., - vravel a ja som teda mlčala.
Vonku začalo pršať a ja som samozrejme odmietla ísť pešo po daždi, veď som bola u kaderníčky, nie?
Zastavila som pred vstupnou halou do supermarketu a pozerala som sa na Damasa ako pokojne a pomaly kráča cez dážď, akoby ho vôbec nevnímal.
- Ty blázon, nemysli si, že pôjdem po daždi !- kričala som naňho.
- Skutočne? - zakričal na mňa z diaľky a ja Laura Šípošová som začala utekať za ním po tom pekelnom daždi !
Zašli sme za roh, kde sme videli dlhú cestu. Damas na chvíľu zastal, počkal ma kým za ním dobežím a povedal mi :
- Táto cesta, - povedal a ukázal na ňu, -  je škola Laura. Môžem ťa naučiť vidieť svet krajšie, v iných farbách ako ho vidíš ty, ale iba vtedy keď to budeš naozaj chcieť. Život máš len jeden a ty ním zaobchádzaš ako s peniazmi. Míňaš ním. Tvoje srdce vie, že je to pravda, ale tvoja myseľ sa presviedča, že je tomu inak.

Kvapky mi stekali po tvári, cítila som ako sa mi zlieva drahý make-up, ako mám vlasy celkom mokré a telo sa mi chvelo od zimy. A potom ma napadlo kto je Damas.
Damas je určite jehovista.
- Ty si jehovista?, - spýtala som sa ho celkom nepochopene.
Damas veľmi rýchlo prekrútil očami a povedal :
- Budem tvoj učiteľ.
- Učiteľ čoho?
- Učiteľ tvojho života.
- Ty si v sekte?- ešte raz som to skúsila.
Damas sa ku mne otočil, veľmi dlho mi pozeral do očí a povedal mi :
- Ivan sa stretáva so svojou bývalou ženou a nemiluje ťa Laura, tak ako ty nemiluješ jeho.
Moje telo sa v tú chvíľu premenilo na uhlík, naozaj. Inak to povedať neviem. Cítila som ako ma niečo priamo a veľmi intenzívne rozožiera. Myslím, že to bola pravda, ktorú mi niekto celkom konkrétny, v ten upršaný deň povedal.
- Čo to má všetko znamenať?-pýtala som sa.
- Ty to vieš lepšie Laura ako ja. To je chvalabohu tvoj život, nie môj.
- Čo odomňa chceš?
- Dnes je už koniec našej cesty,- vravel mi a začal utekať ďalej po daždivej ceste. Už som za ním neutekala, len som sa naň pozerala ako sa vytráca.

XXX

Chlapi, ktorí opúšťajú manželky kvôli mladým milenkám,vedia, že robia chybu.
Vedia to, ale i napriek tomu to robia, ubližujú a vedia zahodiť všetok čas, ktorý bol budovaný kvôli niekomu kto je dobrý v posteli.
Kto je mladší.
Kto im na chvíľu zdvihne sebavedomie.
Kvôli takej žene akou som ja.
Rútila som sa taxíkom domov od Damasa veľmi rýchlo, Ivan stál v kuchyni, pozeral na moje premoknuté telo, rýchlo mi podal osušku a spýtal sa ma prečo nenosím dáždnik.
Mlčala som, zababušená v osuške a pozerala som na svoje oči v kúpelni. Ivan otvoril dvere do kúpelne a spýtal sa ma :
- Niečo sa stalo Laura?
- Nie, všetko je v poriadku, -usmiala som sa.
- Si si istá zlatko? - opýtal sa ma ešte raz lebo mi neveril a ja som prikývla, že určite.
Stopercentne.
To občas ženy robia, klamú, aby niekto druhý nebol smutný.

Vtedy som v tej kúpelni strávila hodinu, možno i viac. Nepamätám sa na to celkom presne. Premýšľala som nad tým prečo Ivan zahodil všetky spomienky, spoločné plány, sny, budúcnosť, kvôli mne.A potom ma napadlo, že to musel možno urobiť, aby si uvedomil ako veľmi miluje svoju prvá ženu.
Vtedy ma to napadlo, že Damas mal pravdu.
A ja som potrebovala vedieť viac o tej ceste.





utorok 17. júla 2012

O tom, čo chcú ženy a ako je to všetko naopak




Ak si chcete prečítať o tom prečo ženy nevedia čo chcú, aké sú naozaj a ako to chodí s láskou. Čítajte :) 
 
 
Posledné mesiace som si to všímala viac než inokedy. Ich správanie, moje správanie, správanie mojich kamarátok, žien, ktoré sú okolo mňa.

Čítala som nám v pohľadoch, že nevieme čo chceme i keď už dávno nemáme 15 rokov, mali by sme byť vyrovnané a racionálne. Máš 25 mala by si vedieť, čo chceš od života !! Počula som ako to ženy hovoria ženám, ako rady a pri tom večer keď sedia doma premýšľajú a hodnotia či sa tá neistota netýka tiež ich.A ešte som počula mužské vyjadrenia, že ženy nevedia čo chcú, ale kým to nedostanú tak nedajú pokoj, že sú hysterické a zúfalé, že nevedia ohodnotiť mužov a na každé mužské konanie odvrkneme, že je zlé, zlé, zlé !! Videla som smutné ženy, ktoré večne odznova vysvetľujú mužom, že nepotrebujú 24 hodinovú dôkladnú pozornosť, obdiv, že nechcú z mužov urobiť robotov na dokonalý život, že nepotrebujú kvety, dary, ani iné materiálne kraviny, ktoré neskôr budú chcieť vystreliť do vesmíru. Videla som ich sebaobviňovanie, dlhé pohľady do zrkadla a otázku: Do kedy sa nebudeme ešte chápať?
Možno i preto píšem tento článok, preto, aby som si opäť raz povedala, že byť ženou je niekedy príliš únavné. Máme v sebe večné otázniky, milón dohadov a odpovede žiadne. Pretože to robíme, keď sme smutné, krivdíme si a terorizumeme tým okolie :)
Ale i napriek tomu všetkému viem, čo chcú ženy, čo milujú ( aspoň tie v mojom okolí ).

Mohla by som Vám napísať, že ženy sú na dary.
Na diamanty, dovolenky, autá, byty, domy, vily a pár peňazí na účte. Ale, čo ja viem? Ja vlastne také ženy ani nepoznám. Poznám tie normálne, ktoré sú na filmy, festivaly, na kvety, na výhľady, na dotyky a na smiech. Také, ktoré sú na kávu, na oberanie jabĺk, na púpavu,cestovanie a dobrú hudbu. Na vyprážanie rezňov a farbenie vlasov, na odpovede na položené otázky, na analýzu správania a dôkladne pozorovanie, na činy,  na ( občasné ) stratenie sebavedomia a najmä všetky do jedného su na lásku.
XXX
L. pred pár rokmi prepichla gumy na aute svojmu frajerovi.
Bolo to z lásky. Vtedy z tej zúfalej, ale lásky.
Dnes tu sedím, v hlave mám milión príbehov mojich priateliek a vravím si, že sa mýlim, že vlastne vieme čo chceme. I keď to občas ukrývame za slová, za drobné náznaky alebo i tie veľké, vtedy keď tlačíme na pílu alebo sme už len ticho, lebo sme rezignovali.  Možno ide len o to, že zo žien sa stávajú niekedy blázni len preto, že nik ich za toho blázna nechce považovať.
Dnes už nesúdim.
Ženy.
Ich činy.
Ich výkriky.
Pohľady.
Postoje..
Boj.

Ale nesúdim ani mužov, ktorí nerozumejú, nechápu, nevedia čítať ženám z pier, vtedy keď ich potrebujú.
Lebo viem, že ak veríte na lásku, tak príde. Ak bude jej čas, tak ju musíme nechať odísť. Ak má umrieť, , tak umrie a žiadne umelé prístroje na jej záchranu nepomôžu. Ak má prežiť, prežije a ak ste ju našli, mali by sme sa z nej radovať a nie brániť.Nič totiž nie je večné, dokonca ani Vy. Muži pristupujte k ženám s láskou a ženy pristupujte k mužom s láskou. Tá láska sa Vám vráti, možno v inej podobe, ale vráti.
Dovtedy sa točme naďalej životom a skúsme sa viac chápať. :)